Mnohí vedia, že svet je chorý. Aj já som to bolestne pociťoval a došiel som k takémuto premýšlaniu: základ a buňka sveta je človek; všetko robí človek, čo sa robí; a všetko čo sa robí, robí se pre človeka. Obnovovatelia sveta, tvorcovia dejín, sa však oňho starajú len natoľko, nakoľko ho môžu použiť, využiť a zneužiť.
Menia sa politické a hospodárske systémy, menia sa štátne hranice, menia sa metody vedenia vojen, mení sa technika, mravy, požadavky, nové vlády a nadvlády, nové stroje, nové tanky, nové aeroplány, nové lode, nové strely, nové bomby a hyperbomby, – všetko sa mení, všetko je nové, len človek ostal takým, jakým bol tisíc rokov pred opicami: sobeckým, dravým, nekulturným tvorom.
Všetky pokusy o obnovu sveta a zlepšenie pomerov sú utopiou, kým sa človek nezačne zlepšovať, zdokonalovať.
A tu sme pri koreni veci: vudkraft umožňuje trvalý rozvoj jednotlivého človeka podľa smerníc súbežných so vzrastom naším ako plemena.
Vudkraft je myšlienka výchovná. Je to vývoj vudkrafterského svetonázoru v jednotlivcovi, a keď je ako rekreácia prevádzaná, najde cestu do srdca každého člena kmeňa.
Len stúpanie na horu,len zdokonalený človek obnoví tento svet. Kým si to neuvedomia a otvorene nevyhlásia páni v spoločnosti národov, musia zbankrotovať všetky konferencie sveta a každý koniec vojny bude len počiatkom prípravy novej.
Toto je v hrubých rysoch vývoj mojich ..text pokračuje
