9. Vstala temná postava a za ňou rad nových — o »švestkovom knedlíku<<, »hrncoch malinových<< priadly dlhé vreteno V rečiach heroických… Cvrk, Škrečok, sám náčelník dajú vám zprávy presné. 10. Co ďalej nasleduje, to je priam hrozné — nie snáď, že drak k nim prišiel, alebo podobné… Ak chcete ďalej vedieť, rieknite si: »Povedz aby mohol poeta rozprave dať koniec.
Pow-wow o roznietení ohňa trením dreva.
Vypravuje a kreslí Očko.
Podle nordické pověsti stvořili bohové lidí ze dřeva, muže z tvrdé— . ho jasanového a ženu z měkkého ' .! dřeva Jilmoveho, protoze tato dve
- — dřeva spolu trena davala oheň.
Azda najv'ačší význam sociálny v šerom praveku mal objav ako zí— skat' oheň trením dreva. Človek sa stal svobodnejším a sebavedomejším. Veď dokial neovládol ohňa, musel často liezt na stromy, keď prišla noc, a tu sa triasol strachom pred zverou. Po odhalení »tajomstva dreva<< mohol sa pohybovat volnejšie na zemi i v noci. Dnes, v dobe zápalíek, nedovedieme takmer pochopit kolko nám mahy musel podstúpiť praveký človek, než sa mu podarilo Získat oheň. A veru je nie potom divu, že ho udržoval s posvátnou úctou. Spomeň— me si len na vestálske ohne Ríma, alebo na »večné svetlá<< kostolov. Chceme—li si uvedomiť plnou mierou cenu zápaliek, musíme sa vžiť do pomerov našich predkov. Nič lahšieho nad to! Pokusme sa roznietiť oheň trením dreva. Popíšem vám najl'ahši spósob, ktorý sme prevzali od Indiánov. Pri trochu dobrej vóle iste sa vám to podari. Predovšetkým musím upozornit na niekolko predpokladov, bez kto- rých sa neobídete a ktoré boly azda príčinou toho, že tak mnohé vaše pokusy zlyhaly. Za prvé si musite uvedomit, že nikdy nedostanete priamo plameň. Je zbytočné čakať, že z hustého dýmuýktorý vzniká trením driev, vyšlahne plameň. »Čoudí to, až se zdá, že celý pokoj horí — a vona ta hubka ne a ne.<< Keď už to tak čudí, ste síce blízko ciel'u, ale plameň priam nikdy nevyšl'ahne. Čože robiť.> Kde hFadat? ..text pokračuje
