Ivan Štúr
prof. PhDr. Ivan Štúr CSc. (⁕ 27. července 1933, Praha – † 4. prosince 2015, Bratislava) . Psycholog. Člen woodcrafterského kmene Ojibway od roku 1948. Členkou byla také jeho mladší sestra Alena.
Profesor Ivan Štúr vyštudoval telovýchovu na Pedagogickej fakulte v Olomouci (1956), neskôr psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1960), kde aj pôsobil.
Pre svoje nekompromisné postoje k okupácii Československa v roku 1968, keď vyhlásil, že „vstup vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie považuje za zbytočný, unáhlený a väčšinou obyvateľstva nečakaný“, bol prinútený vzdať sa svojho miesta za vysokoškolskou katedrou.
Jeho publikácia o diferenciálnej psychológii vyvolala v 70. rokoch ostrú polemiku a prudkú odmietavú reakciu z radov normalizátorov spoločenských vied. Pre túto knihu bol skritizovaný v denníku Pravda z dôvodu, že citoval 118 západných a len 14 východných autorov. Nepriazeň mocných však nikdy nezlomila jeho presvedčenie o potrebe pravdy a spravodlivosti ako nevyhnutnej podmienky slobodného rozvoja človeka. Aj potom sa dlhodobo občiansky angažoval, o čom okrem iného svedčí aj autorská účasť na kultovej ochranárskej publikácii Bratislava/nahlas.
Bol milovníkom prírody a prírode blízkych športov – v prvom rade vodáctva. Na Dunaji a jeho ramenách bol doslova legendou, avšak zároveň patril k zanieteným vyznávačom turistiky a bežiek.
Po období normalizácie viac ako 30 rokov pôsobil na niekdajšej klinike na Bezručovej ulici v Bratislave ako detský psychológ, čo považoval za najaktívnejšie a profesionálne najšťastnejšie obdobie svojho života. V roku 1990 až 1995 sa stal predsedom Vedeckého kolégia SAV pre psychológiu a pedagogiku a zároveň začal prednášať na FF UK.
V roku 1999 bol hlavným odborníkom MZ SR pre klinickú psychológiu. Neskôr prednášal aj na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.
Bol autorom viacerých odborných i populárno-vedeckých kníh, podieľal sa aj na založení Ligy za duševné zdravie.
V roku 2014 vyšli knižne rozhovory Denisy Gura Doričovej s týmto členom slávnej štúrovskej rodiny pod názvom Kto chce žiť, nech sa kýve. Pán profesor bol praprasynovec Ľudevíta Štúra.
Napísal knihy:
- Problémy rodiny a školskej výchovy (1966)
- Základy diferencionálnej psychológie (1975)
- Dieťa a príroda (1993)
- Ľudské mláďa (1995)
- Podoby života (1998)
- Diferenciálna psychológia II. (1998)
- Pediatrická psychológia (1999)
- Rozhovory o dospievaní (2002)
- O láske a neláske (2004)
- Metamorfózy života (2006)
- Kto chce žiť, nech sa kýve (2014)
- Zázraky života (2016)
- Niečo vyššie (2017)
- Učiť sa láske (2022)
- Úloha otca (2023)
