Pokračování textu ze strany 14
… — asi najlepších letcov, lebo hneď sa pustia za rackami. Chcú vy» skúšať svoju rychlost? Každý si vyberie racka, niekedy dva havrani jednoho racka, a di- vadlo začína. Racek s počiatku robí akoby sa ho to vůbec netýkalo. Už—už ho havran má, už ho chce svojím silným zobákom zasíahnuť. ale... Racek len tak mimochodem zamávne rýchlejšie krýdlami. spraví ostrú zatáčku nazad a už je havran ten tam. Len ťažkopádnym, velkým oblúkom sa obracia a začne znovu prenasledovaň racka. A tak sa to stále opakuje. Pre havranov to musí byť velkou zábavou, poneváč sa oháňajú po rackoeh celé hodiny. Či sa snáď chcú zahriať po studenej noci? ——aj.
Legenda.
V gréckych povestiach sa rozprava o speve sirén, lákajúcich plavcov na smrť. Výsledky vedeckého bádania odóvodňujú domnienku, že tieto zvuky pochadzaly od rýb. Hovor rýb, ako dokazuje prof. ]. R. Norman, anglický vedátor, vykazuje dokonca velkú pestrost. Ryby dovedú pískat, bubnovať, škrípaf, vrčať, a sila týchto zvukov je tak velká, že ju móže počuť človek, nachádzajúci sa v loďke na vodnej hladine i vtedy, ak ryba zvuk vydávajúca je v hlbke zo metrov.
Láska k prírode.
Lepšie je na hore, ako v panskom dvore,
Lepšie na doline, ako na dedme.
Hora ma počuje, nič nevyžaluje,
Hora ma rozumie, keď vetrík zašumie.
Len ten, kto dlho žil v prirode a stále bol s ňou vo styku, prílnul k nej hlbokou láskou a oddanosťou; a keď je odtrhnutý od nej, nevie sa vynajsť, cítí sa podobný prvému člověku: z rája vyhnanému Adamovi. Preto horniak ťažko privyká široširým rovinám, ďalekému, jedno— tvárnemu obzoru, ale ešte ťažšie velikým mestám, kde sú ulice nizke, zastavané vysokými domami, múrami, kde niet volného vzduchu, ani svetla a kde nevidí lúky, hory, háje. I syn pustatíny nesnadno zaa búda svoje žírne polia, ako Petófiho Bagó, keď sa octne v královstve víl, VZdychá: »Tam doma zraje pšenica a kvitne slepý maka —— a Pokračování textu ze strany 14
…
