Pokračování textu ze strany 15
… opusti bohatstvo a ide V chudobný domov. Cloveku odtrhnutému od prírody je ako vtáčaťu V klietke, V ktorej nemóže privyknúť, kde úzký priestor nedovolí mu ani krýdelká rozvinutí a kde pri každom širšom rOZmachu udiera sa o dróty klietky, čo hneď i pozlátené. Milovat prírodu a V nej celé tvorstvo, je vlastnost'ou jemných duši. I medzi tými, ktorí od malička žijú s prírodou, je málo tých, čo si uvedomia jej krásy a póvaby a vedia ocenit' to, čo ich obklopuje. Aj - to len vtedy, ked, je z toho čarovného okolia odtrhnutý. A jestvujú zase jemnocitné duše, ktoré zo živého, rušného velmesta radi časom vyhl'adajú hórnu samotu, alebo široké polia, čo i len V'ačšie sady a zá— hrady, aby sa pokochali v tóni košatých stromov, na brehu potóčka, jazierka, alebo na zelenej tráve si pohovelí. Takým je milý každý, čo i nepatrný kvietok i zvieratká, ktoré chránia a neubližujú im, i milý im je spev malého vtáčka na strome a s potešením načúvajú tým švi— torivým hláskom lesných okrýdlencov. Spisovatelia Viac menej sú nadšení milovníci prírody, Viac ešte básníci. Náš Slávny Hviezdoslav opísal nám na mnohých miestach nadšene velkolepá prírodu V horách, menovite V Hájnikovej žene. I takí, čo nikdy verša nenapísali, sú nadšení milovníci prírody a vše-. tkého, čo s ňou súvisí. Sledujú život drobného hmyzu, obdivuju zruč— nost' Včely alebo mravca V stavbe svojich úlov, mravenísk a dup'ať. Aký to zázrak v malom, aký dóvtip V drobnom, nepatrnom chro— báčikovi, kolká temer ludská vypočítavosť a múdrost' V0 verejnom čiže občanskom živote takého malého mravenčieho štátu! Aby to Všetko človek pochopil, musí cítiť. lásku i k tomu najmen— šiemu stvoreniu. A musí k nemu zvyknúť, ako ku živému tvoru, ešte i vtedy, keď je to len strom, alebo ker. I tá bystrina je mu milá, ktorá ako malý prameň vyviera spod skal a čím ďalej ide, mohut- nejc, vzrastá, jej vlnky skákavým tokom ženú sa na dol, akoby hnané neustálou túžbou d'alej, ďalej ku cielu, kde konečne po dlhej púti vrhajú sa do nekonečného mora. _ Krásne liči Božena Němcová vo svojom nesmrtelnom diele »Ba— bička<< lásku k prirode. V celom tom na oko tak jednoduchom deji nachodíme mnoho krásných opisov prírody, ale zvláštny je“ pre svoju jednoduchost opis svojho úradu, ktorý sdeluje svojim poslucháčom lesný z krkonošských hór: »pán Beyer<<. Keď prichodí na Staré Bělidlo a rozpráva det'om a babičke o ťaž- kostiach svojho stavu, zvlášte zimného času, ako musí bojovat 5 po— Vichricou, snehovými závejami, chumelicou i s potutelnou hmlou. Kolko ráz že sa octnul V nebezpečenstve života, keď jeho noha skÍzla sa na střmom úbočí, pri tom dokladá: »Ale za to, vy dolinci, neznáte, ako krásne je v horách v lete, Akonáhle stopí sa sneh, zazelenajú sa ..text pokračuje
