… nepotřebné a pokračují svou cestou? A nejsou naši chlapci a dívky a útulek mládeže na Žižkově nejdůstojnějším památníkem českého zakladatele junáctví?
JUNÁCTVO PREDO VŠETKÝM.
V časech revolučných nebává zvykom odvolávať sa na tradíciu, ale dovoľte aby som to slovo tu teraz vyslovil s láskou a úctou. Po revolúcii, ak má byť plodná, prichádza čas budovania a každá budova stojí tým pevnejšie, čím hlbšie a dôkladnejšie má základy. Revolúcia zatracuje len tradíciu mŕtvu – ale vyhľadáva tradíciu živú, dobrú ako neoceniteľnú oporu mravnú.
Nám vudkrafterom myšlienka moderného junáctva, ako bola chápaná v Rusku aj u nás – myšlienka partizánska, nie je nijak nová. Spomeňte si len na náš vzor: Tecumseha, ďalej na Tupého Noža, Jánošíka, atď. A my sme vydali už dávno Rádlovu knížku: Masarykov ideál moderného hrdiny.
Uvedomujeme si s hrdosťou, ale aj s pocitom mravnej odpovednosti, že sme jednou z organizácií, pracujúcich na krásnom cieli celého ľudstva, ktorým je vytvoriť človeka čo najdokonalejšieho a tak umožnit ozaj radostný život na našej krásnej zemi. A nie sme azda snílkovia! Pravé smyšlanie členstva sa prejavilo za okupácie a za povstania! Naši najlepší bojovníci a junáci pracovali a bojovali za práva našeho ľudu, niektorí položili svoje životy na oltár vlasti a spravedlivejšieho zajtraška! Naším ideálom je už dávno v prvom rade hrdina mieru, hrďina práce – a až potom, keď bysme boli prinútení ..text pokračuje
