Pokračování textu ze strany 17
… udivením obzreli, zahanbil som sa, nechal som ich pracovať a ušiel som do hory. Blúdil som celú hodinu a ustavične ma prenasledovala tá myšlienka, že ma breza prosí, aby som jej život nekazil. Ked, som sa konečne premohol a vrátil sa na miesto, bola breza soťatá, ani lístok sa na nej nepohol, ležala ako mrtvé telo. Mňa sa zmocnil žial, ako by som bol spáchal vraždu. Viac dní muselo prejsť, kým som ten silný dojem premohol. Nezmienil som sa o tom nikomu a keby teraz nebola reč o tomto, nebol by som to nikdy spomenul.<<
1. Zo-ťa-Ii brezu, už iu ve-zú, už ju ve-zú, už na ňu chlapci ne - po-Ie - zú, ne -po-1e - zú.
Nebojsa.
Kto to bol? Keď som ho —— vlastne ju — prvý raz videl, bola to malá huňatá gula, ktorá sa dala vylákat' Z popolnice vo šporáku. Ako sa tam ten záhadný tvor dostal? Čujme. Hajný našiel vo svojom revíru liščí brloh. Ovšem, oznámil to dalej a tam bolo rozhodnutá, že celá rodina musi padnúť pre »pokoj a mier<< V revíru. Tak sa stalo, že malá rodina bola jed— nej nedele Vyrušená zo svojho kludu Ako to už býva, ludská ruka sa po nej vystrela, a to znamená záhubu. Lovci mali so sebou dvoch jezevčíkov, ktorých po zaistení ostatných vchodov vpustili do brlohu. Lenže nik s tým nepočítal, že matka svoje dietky nevydá len tak krutému osudu. Naopak, ona bola odhodlaní svoje milé hájiť. Tak sa stalo, že sa pod zemou odohrál asi tuhý a dosť nerovný boj. Oba psí však velmi nečestne, t. j. v zmatenom úteku opustili ..text pokračuje
