Pokračování textu ze strany 18
… brloh. Stará liška vo svojej odhodlanosti hájit, kúsla jednoho tak výdatne do čumáka, že mu tam musela nechat jeden zub na pamiatku. Bolo to dobré naučenie a milí hrdínovia už za žiadnú cenu sa nechceli vydat' do nebezpečia. Nezbývalo, než siahnuť k lopatám a takto sa do— stať k vytúženej koristi. Výsledok — 5 mrtvól. Statočná matka a štve— ro malých huňatých líščat padlo za obet' »loveckým chútkam<< lludí. lba piate mláďa ušlo svojmu osudu a bolo darované nám. Tak sa teda malé líšča dostalo do nového prostredia. Samozrejme vybralo si za obydlie miesto, ktoré mu najviac pripomínalo teplý a útulný domov: popelník. Bolo tam makkúčko a teplo. Prvé dni boly tak kruté! Nariekalo po matke, nás sa ohromne bálo. Keď sa niekto blížil, prekotne zaliezalo. Pre tento ohromný strach dostalo aj svoje meno: Nebojsa. Konečne však si zvyklo na nové prostredie, stravuina nás —— ludí, Velmi skoro si pamatalo svoje meno a na zavolanie vystrkovalo svoju hlavičku, keď bolo práve schované. Velimi skoro sme sa spriatelili. Ne- bojsa —— liška — bola ohromne učenliva a o mnoho inteligentnejšia než ktorýkolvek pes stejného veku. Povedal by som, že mala v róznych veciach vlastný úsudok. A práve jej úsudku ďakovalo mnoho slepic za svoj život. Stalo sa to takto: jedna slepica natiahla brka a odišla do večných lovišť. Museli sme ju zahrabat. Nebojsa mala dobrý nosánek a slepicu našla. Vyhrabala si ju a mala lukulské hody. Bolo to pre ňu niečo no— vého. Dostávala totiž stále ešte mlieko. Ale beda! Buď bolo sústo pre malý žaludok príliš velké, alebo maso už príliš špatné, koniec bol pre Nebojsu zdrcujúci. Ešte nikedy jej tak špatne nebolo. Keď sa uzdra— vila, uvažovala asi takto: >>Tie dvojnohé, opereně tvory sú podivu— hodné. Majú takú dobrú chuť a sú pri tom tak nezdravé.<< Rozhodla sa slepic si viac nevšímať. Slepice ovšem velmi skoro zistily, že ten zrzavý huňáč je úplne neškodný a Nebojsy sa vóbec nebály. A tak mohlo dojsť k celkom groteskným obrazom. Liška i slepice hodovaly z jednej misky. Nebojsa nie len, že im neubližovala, ale dl'a možnosti sa od nich aj odvraciala, aby ich nemusela videt. Leto minulo a napadol prvý sneh. Jednoho rána Nebojsa bola preč. Zmocnila se jej túha po slobode. Zapričinila tým rodinný smútok. Teprv vtedy sme si uvedomili, ako nám bola blízka. Nedalo sa však nič robiť, než dúfat, že bude aspoň tak chytrá, že sa nedá hocikým za— streliť. Mala vtedy už pekný kožuch. Druhý deň ráno aké prekvapenie! Nebojsa úplne vyčerpaná sa vrátila. Čo všetko musela chudera vytrpeť. Bola velká zima a snehu ležalo mnoho. Loviť neumela, veď sa tomu umeniu nemohla naučič. Nemala učitelky, učitelky každého mladého tvora, t. j. matky. Nezbývalo ..text pokračuje
