Pojem vudkraftu.
Chcel by som, čo možno stručne, zodpovedať otázku: Aký sledujeme ciel svojou »lesnou múdrosťou«?
Štúdium prírody tvorí podstatnú základňu našeho programu, je však nie cielom pre seba, iba prostriedkom k tomu, čo zveme svetovým názorom. V pojatí našom štúdium prírody zúrodňuje napokon nielen intelektualitu, ale tiež mravnú našu postať.
Pri pozornejšom hodnotení Setonových spisov dochádzame po zmatku, že nimi sa tiahne akási zlatá niť — ušľachtilá snaha viesť čitateľa k uvedomeniu si súvislosti celej prírody s človekom v nej a k vývodom z toho plynúcim v ohľade mravnom, náboženskom a filozofickom. Najzrejmejšie — áno priam rukolapne dochádza určitých noriem vo smyslu mravnom. Pekne sa to javí na príklad v Setonovom štúdiu »Pohlavná čistota u zvierat« (uverejnené r. 1932 V Hlasateľu č. 5).
Štúdíum prírody v istom ponímaní je riešenie hlbokých tajomstiev. A vskutku, Setonovo »sedem tajomstiev lesa« je nie iba básnickou mluvou, je symbolizovaním pravd tak absolutných vo svojej sfére ako zákony, ktoré riadia beh zeme. Nemôžem sa púšťať do ich rozboru. Je nie to mojou úlohou dnes.
Čím viac vnikáme do ducha vudkraftu, tým viac sa nám javí celý Vesmír naplnený svetlom a životom. Chápeme prírodu nie ako slátaninu vecí živých a neživých, ale poznáme ju ako jednotu, ktorá je preniknutá neviditeľnými silami, Duchom, ktorý sa snaží vo všetkých bytnostiach a veciach prejaviť. V človeku vidíme bytnosť, ktorá sa má vyvinúť behom veku k takovej dokonalosti, aby bola schopná prebudiť v sebe ducha, ako základ svojej podstaty.
Sme presvedčení, že sblíženie s Duchom je nie privilegiom kláštorným. Všetci môžeme dosiahnuť ideálu človeka (chcete- li »čisteho lidství« a či »dokonalého člověčenství«), nezneužijeme-li svojich prirodzených pudov, instinktov a zachováme-li aktivitu po duchovnom vývoji. Veď náš pôvodný instinktivný a afektivný život je nie od prírody ..text pokračuje
